OPK-OkO SPZ Kežmarok

Opis

Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – 30 kg, dĺžku 90 – 130 cm a v kohútiku meria 65 – 85 cm. Chvost je veľmi krátky (2 – 6 cm) a sotva viditeľný. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnča zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky 25 cm. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parožkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.
Farebné odchýlky
Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčích albínov. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachý. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chová ZOO Děčín.

Rozšírenie
Srnec lesný žije v lesoch, za súmraku, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje miest. Obýva prakticky celú Európu, vo veľkom počte chýba iba na severe Škandinávie, zasahuje aj až k pobrežiu Kaspického mora a na územie Malej Ázie.
Na Slovensku a v Česku patrí o najpočetnejším párnokopytníkom. V roku 1970 bola jeho početnosť v ČR odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).

Ekológia a rozmnožovanie
Srnča
Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z pachových žliaz medzi raticami, na čele a pätách.
Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce sú polygamné a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja (latentná brezivosť / utajená gravidita). Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá).
Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov.
Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov